vo svite mesiaca,
po snehu tancuje
maličká dievčina.
Nôžky sa mihajú,
zimu necítia,
v srdci čakajú
na milé objatia.
Smeje sa na plné ústa,
nič ju neťaží,
jej milý sa blíži,
odnesie si ju ďaleko, ďaleko...
Vlasy jej vejú,
oči sa trbliecu,
odrážajú okolitý sneh
a maličká chladne.
Čaká už dlho.
Jej milý neprichádza.
Smutne sedí na snehu,
necíti zimu,
necíti mráz,
necíti vietor hrajúci sa s jej vlasmi.
Tento rok opäť neprišiel.
Belejú jej vlasy,
pokožka starne,
z očí sa strácajú iskričky,
oblieka sa.
Pomaly odchádza,
necháva lúku za sebou.
Hlávka sklonená,
cesta slzami skropená.
Milému tečú slzy,
ako po celý rok,
myslí na svoju milú,
trhá reťazami,
trhá dušou,
snaží sa ujsť.
Po chvíli prestane.
Horko vzdychne,
vyroní poslednú tohtoročnú slzu a....
Začne plakať nanovo.
Milenci vzdialení,
milenci blízki,
počas zimy osamotení,
počas leta zatratení.
Zima a mráz,
čo im to vadí...
Nemôžu byť spolu,
to ich predsa trápi.
Komentáre
SABÉ...
Priznám sa i k tomu, že sa rád oné milujem.
Priznám sa, že neľlutujem.Plačem aj ja. Priznám sa.Mám i nemám, lásku. Ja chcem, no ona asi moc nie. Je moc hezká pro mně. A mladá . Myslí si kade čo o mně. Já jen dokážu v koutě stát a čekat. Sám nevím na co. Neptej se.Snad jednou, až zestárne. Možná po tom. Potom mně možná obejme, a řekne mám Tě ráda, Mílo. Možná. Ale asi ne.
Nevadí. Ste fajn a měl by bejt s Tebou. V roce jsou štyri ročné obdobia. Láska je jen jedna. Ta se nestřídá.
sabe
hm...