Duša ma vláči
po pavlači
Dostala rany
z každej strany
Západ slnka ma vytiahol na kopec
Nechcela som byť lovec
Sedel tam
Kývli sme na seba
Zavrela som oči
Nastavila tvár slnku
Moja rozorvaná duša
viala vo vetre
Nech už sa nepokúša
zovrieť ju v tej hre
Zrazu pri mne stojí
pýta sa čo sa mi hlavou honí
Nechcem ho obťažovať
lebo len slzy roním
Cudzí pre mňa v duši priestor nemajú
a jeho oči sa stále pýtajú
Kniha.
Stará láska.
Cíti, že to nie je všetko
čo ma takto stretlo
Múdrosť mu priznávam,
ale tajomstvo nevydávam
Ticho sa ťahá
vietor nás oboch hladí
slnko zapadá
"Moje slová ťa ranili,"
háda správne
Iba ma oslobodili
a trochu upozornili,
že srdce je čarokrásne
delikátne
neformálne
akurátne
nepodstatné
Kniha ma bolí
čo to boli
za ľudia
V snehu, mraze,
v krehkej rovnováze
Ubližovať druhým
Je ticho
Stará láska
čo už nepoláska
žije vo vlastnom svete
kde moja láska nepokvete
Že trpím je nepohodlné
nezmysluplné
siahodlhé
Keby som len pochopila ako to myslel...
Lebo úmysel mení zmysel
Vraj by bolesť zmizla
A mňa trhá na kusy
rozorvanosť a kaktusy
Keď odpustiť je božské
a ja nie som boh
Ticho stojí
Moja bolesť kričí
Duša sa zvíja
Podá mi ruku.
Pochopím ja?
Boj mnou zmieta
Kým je, že si trúfa?
Vystriem ruku
schovám ju v jeho
Ticho na mna padne
a nenápadne
duša sa utíši
Už nebolí
už nekričí
už nie je rozorvaná
Ticho je medzi nami
Som silná
Čo sa stalo?
"Bola tu tma,
než si prišla
s tvojím svetlom,
s tvojou rozorvanou dušou,
s magnetickou silou,
ktorej som neodolal
Správny čas
a správne miesto
dávajú mi silu
ju dať ďalším
Zaceliť dušu,
dodať pokoj,
objať a neobjať
Vždy som cítil, kde si,
ale nechcel som
nevedel som
nemal som miesto
Odpor nemá zmysel
a tak som tu ako syseľ
v nore
v tábore
Bez teba je tma
a bez tmy svetlo
s tebou"
Napätie opadlo,
bolesť sa uvoľnila,
ostal len pokoj
a ticho
Komentáre