Sabé

v prípade,že sa jedná o lásku pri ktorej myslím viac na ňu ako na seba,tak nepochybujem.:)

touto otázkou sa už zaoberalo mnóóóho ľudí známych aj neznámych a myslím - ten pocit je tak intenzívny, že každý, kto sa s ňou stretne, to našťastie neomylne spozná aj bez teoretickej prípravy
Je to však nádherná a nevyčerpateľná téma o ktorej sa dá krásne písať a tí, čo ju zažívajú o nej radi čítajú a doprajú ju aj iným :-)

odpoved je podla mna velmi jednoducha, aj ked nie moc pekna :) laska je v skutocnosti iba sebectvo. milujeme toho druheho, pretoze nam to "robi dobre" (nie z toho sexualneho hladiska). tiez nam robi dobre laska ktoru nam opatuje, mame radi pozornost toho druheho a radi venujeme pozornost mi jemu. a aj ked sa zda ze prenho robime nieco nezistne, je to vlastne len preto ze nam to tiez robi dobre :) tym padom to vlastne ani nieje nezistne..

My mame tie geny asi fakt spolocne, lebo na toto som aj ja prisla :) a mam taky isty nazor :)

Láska tak rychlo neodcházá.Můsí člověk věřit v budoucnost a v lasků k milované osůbce.

V te basni je obsazeno vse... rekl bych ze zalezi na case, po kterou trva....:-)